Prečo blog?

Autor: Martin Masaryk | 20.12.2005 o 11:10 | Karma článku: 2,47 | Prečítané:  879x

"Som obyčajný amatér," povedal "je to vášeň, ktorú mi predurčil osud."

Obyčajný amatér. Sotva viac.

Nenašiel som svoj štýl a tak ho hľadám.

Rád píšem v parku, na stanici, v krčme pri pive hladiac na popolník plný pokrčených cigariet - na arénu, v ktorej torzá filtrov s hnedým krúžkom miesto bielej vaty odhadzujú svoj neužitočný osud. Rád píšem aby som kategorizoval a upravoval tých pár myšlienok, čo mi letmo prejde hlavou. Rád píšem, pretože mi rytmické ťuk-ťuk umožnuje nemyslieť. Rád píšem a ešte radšej - nechávam slová tiecť.

Slová - ladné pážaťá inteligencie. Lejú sa ako dážď v období monzúnu. Z oblohy stiahnutej v bolestivom kŕči blesku sa v spájajúcich prúdoch uberajú preč, do miest, kde veci existujú od počiatku. Tam, kde zmysel života nachádzame v hocičom. Hoci aj v bielej krajke ženských šiat. Či v ohnivom tanci kolobehu dní. Na prechádzkach, keď kráčame len tak, od rána k večeru. V smutných ozvenách neuskutočnených možností.

Sme ako rad stôp na púšti. Vinieme sme odnikadial. V zdanlivom nekonečne obzoru sa strácame ako malá čiarka, ale to najmenšie z nás, ten úzky, zrakom sotva viditeľný pás, nám zvykne byť najbližšie. Skúsim písať a hádam takto, po stopách niečích nôh, nájdem tie svoje.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?