Napísané

Autor: Martin Masaryk | 23.7.2006 o 18:40 | Karma článku: 2,20 | Prečítané:  777x

Napísané ostane zachované.

Vyslovené zašumí, skyprí vzduch a zmizne v bublinách vlastných ozvien. S obsahom či bez.
Rozhovor mi niekedy pripadá neúnosne ťažký, nemilosrdný, občas až bezcitný vo svojom pomere ticha k vypovedanému.
Krajnosti, ktoré vedú od rozpakov k istote, od súbežného výskytu antagonizmov ku kryštalickej čistote myšlienky, od polospánku k tichej dokonalosti snenia.
Obraciame strany, škrtáme zápalkami, rozochvení zimou vydychujeme teplo do dlaní.
Takí sme. Mnohého zbavení.
V istom smere sme voľní ako vtáci na oblohe. V inom, podmienenom sledom okolností, sme zase stonajúcimi väznami v celách väzenia zvaného Život. A jedinú ozvenu toho, čo je mimo nás, vnáša tichý šepot vetra, ktorý preniká zamrežovaným oknom, aby nášmu sluchu zreferoval projekt večného kolobehu a našeptal slová, vložené do veršov a básní, aby nám, ktorí sa snažíme svoj s osud bolestnou presnosťou predvídať až do konca, nanovo zaspieval svoju melodickú kantátu o priezračnej nehmotnosti smrti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Nemecký tím zachránil najmenej pravdepodobný darca. Diktátor

Nemecký hokejový tím zachránil líbyjský diktátor pred krachom.

PLUS

Civilizovaná divočina. Na severe Slovenska to záhadne funguje

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená.


Už ste čítali?